Jednou z činností Východoeurópskej agentúry pre rozvoj n.o. je podpora marginalizovaných skupín a ich integrácia do spoločenského, pracovného a rodinného života.

MUDr. Danica Nagyova , odborníčka na celostnu medicinu, uskutočnila dňa 23.9.2010 v obci Dolny Ohaj v spolupraci s VYCHODOEUROPSKOU AGENTUROU PRE ROZVOJ prednášku pre rómskych spoluobčanov, ktorej sa zúčastnili štyri rómske rodiny z obce Dolný Ohaj.

Témou prednášky bolo:
1/ Americka lekarka M.D. Clarkova a jej objavy.
2/ Vplyv hygieny na naše zdravie.
3/ Choroby, ktoré môžu skrátiť nas život a sú prenosné biologickým odpadom.
4/ Infekčná žltačka.
5/ Zdravá výživa a imunita.

Po prednáške a besede mladá Rómka Sandra Lenčešova s Jurajom Bandom pripravili veľmi chutné jedlá a vynikajúci guláš.

Približne v 10. storočí opustili Rómovia svoju plavlasť- Indiu – a putovali predovšetkým do rôznych častí Európy. Predkami dnešných rómov bola najchudobnejšia vrstva obyvateľov Indie- Dómovia. V priebehu celej histórie sa nám o Rómoch a kočovníkoch zachovali dokumenty,ktoré napísali príslušníci iných národov. Samotní Rómovia nezanechali o sebe nijaké skutočné či vymyslené písomné zmienky. Toto putovanie, či sťahovanie prebieha aj dodnes, nakoľko ich neprispôsobivosť k majoritnej spoločnosti, zvláštna hodnotová orientácia sa nezmenila ani v priebehu ich histórie.

Od prvých zmienok až do súčasnosti sa Rómovia označujú za problémových a zaostalých, sú obaťami diskriminácie, vyhladzovania alebo násilnej asimilácie. Iniciatíva pri riešení a prijímaní opatrení prichádzala vždy od majoritnej skupiny obyvateľstva, ktorá sa snažila Rómov počas celej histórie na jednej strane odstrániť a vylúčiť na okraj spoločnosti, na strane druhej sa ich enormne snažila začleniť do spoločnosti. Iniciatíva vždy prichádzala od vládnucich kruhov a vykonávala sa násilne a bez rešpektovania špecifík rómskeho etnika, hodnôt, noriem, zvykov alebo kultúry. Podkladmi pre rôzne opatrenia v minulosti boli často nepresné a upravované údaje o počte a štruktúre rómskej populácie na Slovensku.

V období po politickom zvrate v roku 1989 sa na území ČSFR v oboch nástupníckych štátoch stal horúcou témou rzv. rómsky problém, ktorý sa týka našej druhej najpočetnejšej menšiny a jej zaostalosti, nízkej životnej úrovne, chudoby a z toho vyplývajúcich sociálno-patologických javov. Je to problém celospoločenský, sociálny, menšinový, etnický a politický.

Rómovia sú bezpochyby skupinou, ktorá jednak sociálne problémy tvorí a jednak nimi trpí. V nedávnej minulosti boli zamestnávaní spravidla na podradných miestach aj za cenu prezamestnanosti, vzhľadom na ich nedostatočné vzdelanie. Zmenou režimu v roku 1989 a prechodom na liberálnu trhovú ekonomiku vznikli problémy, s ktorými spoločnosť nerátal. Nové ekonomické pravidlá, produktivita práce, rentabilita, aizácia a orientácia na tvorbu zisku kladú aj vyššie požiadavky na pracovnú silu. Sociálny a ekonomický úpadok Rómov v tejto situácií má svoje logické zdôvodnenie. Nedokazuje však, že nemôžu žiť podľa pravidiel majority. Väčšina rómov sa nevedela prispôsobiť k novým požiadavkám,čo malo za následok, že majoritu postavilo pred riešenia nových úloh: ako riešiť situáciu Rómov, ich prežívanie na štátnych sociálnych dávkach a dávkach sociálnej pomoci v hmotnej núdzi, ako zlepšiť ich vzdelávanie a vytvoriť podmienky pre spolužitie s obyvateľstvom.

Aby sa dostali zo sociálneho a ekonomického úpadku, potrebujú pomocnú ruku štátu a majoritnej spoločnosti. Z kultúrneho a sociálneho hľadiska nie je možné úplne asimilovať Rómov, čo dostatočnej dokázali sociálne experimenty v minulosti. Úlohou spoločnosti je ale vytvoriť podmienky pre bezkonfliktné spolunažívanie dvoch kultúr.